apavādaḥ1 Censuring, reviling; censure, reproach, blame, abuse; āstātāpavādabhinnamaryāda U. 5; lokāpavādobalavānmato me R. 14. 40; lokāpavādādbhayaṃ Bh. 2. 62; scandal, evil report; cirakālānmayā śrutastavāpavādaḥ Pt. 1; Ki. 11. 25, 14. 12; Mk. 9. 3; U. 1; Pt. 4; Y. 2. 207; devyāmapi hi vaidehyāṃsāpavādo yato janaḥ U. 1. 6 spreading or indulging in scandals about; na kevalabhatyāhitaṃ sāpavādamapi U. 2; sāpavādaṃ censuringly Māl. 9. 2 An exception, a special rule that restricts or sets aside a general rule (opp. utsarga); mā hiṃsyātsarvabhūtāni itiutsargaḥ; vāyavyaṃ śvetamālabheta ityapavādaḥ; apavādairivotsargāḥ kṛtavyāvṛttayaḥ paraiḥ Ku. 2. 27; R. 15. 7; °pratyayaḥ exceptional suffix; °sthalaṃ a case for a special rule. 3 An order, command; tatopavādena patākinīpateścacālanirhrādavatīmahācamūḥ Ki. 14. 27. 4 Refutation; (in Vedānta phil.) refutation as of a wrong imputation or belief; rajjuvivartasya sarpasya rajjumātratvavat, vastubhūtabrahmaṇo vivartasya prapaṃcādeḥ vastubhūtarūpatopadeśaḥapavādaḥ Tv.; adhyāropāpavādābhyāṃvastutattvaviniścayaḥ Vedānta; hence also, a means of refutation. 5 Confidence, trust. 6 Love; familiarity. 7 A small bell or other instrument sounded to decoy deer; madhukarairapavādakarairiva Śi. 6. 9; (°karaiḥ = vyādhaiḥ, apavādaṃmṛgavaṃcanāya ghaṃṭādikutsitavādyaṃkurvaṃti taiḥ Malli.)