aparādh 4 5 P. 1 To offend, wrong, sin against, commit an offence against; (with gen. or loc. of person or thing); yauvanamatrāparādhyati Mk. 9 is to blame; yasminūkasminnapi pūjarhe'parāddhā śakuṃtalā Ś. 4; aparāddhosmitatrabhavataḥ kaṇvasya Ś. 7; mahatāṃ yo'parādhyetadūrasthosmīti nāśvaset Pt. 1. 307; V. 2; kiṃpunarasurāvalepena bhavatīnāmaparāddhaṃ V. 1; sometimes with dat. also; na dūyesātvatīsūnuryanmahyamaparādhyati Śi. 2. 11. 2 To annoy, disturb. 3 To prohibit.
aparādh 4, 5 P. 1 To offend, wrong, sin against, commit an offence against; (with gen. or loc. of person or thing); yauvanamatrāparādhyati Mk.9 is to blame; yasmin- kasminnapi pūjārhe'parāddhā śakuntalā Ś.4; aparāddho'smi tatrabhavataḥ kaṇvasya Ś.7; mahatāṃ yo'parādhyeta dūrastho'smīti nāśvaset Pt.1.307; V.2; kiṃ punarasurāvalepena bhavatīnāmaparāddham V.1; sometimes with dat. also; na dūye sātvatīsūnuryanmahyamaparādhyati Śi.2.11. sati ca kula- virodhe nāparāghyanti bālāḥ Pañch.3.4. -2 To annoy, disturb. -3 To prohibit.
apa-RĀDH- manquer le but; commettre une faute, offenser (gén.); °rāddha- qui a manqué le but; qui a commis une faute envers (gén.); m. pécheur, coupable.