• Blog
  • Sanskrit
  • About
  • apāka

    See also apākaḥ.


    Wilson Sanskrit-English Dictionary

    p. 46.
    apāka mfn. (-kaḥ-kā-kaṃ)

    1 Immature, raw, undressed or unripe.

    2 Undigested. m. (-kaḥ)

    1 Immaturity.

    2 Indigestion.

    E. a neg. pāka ripeness.

    Yates Sanskrit-English Dictionary

    p. 36, col. 2.
    a-pāka (kaḥ-kā-kaṃ) a. Raw, unripe.

    Goldstücker Sanskrit-English Dictionary

    p. 184, col. 1.
    apāka I. Tatpur. m. (-kaḥ) 1 Not cooking, e. g. kṛṣṇaleṣvarthā-

    lopādapākaḥ syāt. 2 Immaturity. 3 Indigestion. 4 (ved.)

    One who is not foolish, wise, of accomplished intellect

    (pāka in the latter meaning being explained by paktavya; see

    pāka ved.). E. a neg. and pāka.

    II. Bahuvr. m. f. n. (-kaḥ-kā-kam) 1 Immature, raw;

    not ripe, said also of ulcers. 2 Undigested. 3 (ved.) Than

    whom or which there is nothing superior, incomparable;

    tvaṣṭā dadhacchuṣmamindrāya vṛṣṇe'pāko'ciṣṭuryaśase purūṇi

    (Mahidh. pāka iti praśasyanāma . na vidyate pākaḥ praśasyo ya-

    smātso'pākaḥ); comp. the following. E. a priv. and pāka.

    Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (1st ed.)

    p. 54, col. 1.
    apāka 1 . apāka, as, ā, am (fr. apa), situated

    aside or behind; distant; coming from a distant

    place; incomparable. —Apāka-cakṣas, ās, m., Ved.

    looking or shining far; of incomparable brightness.

    Apte Practical Sanskrit-English Dictionary

    p. 115, col. 1.
    apāka a.

    1 Ved. [fr. aṃc with apa] (a) Situated aside or behind. (b) Remote, distant. (c) Coming from a distant place. (d) Unequalled, incomparable, very great (analpa Sāy.); °cakṣus of unequalled brightness; °kāt-kā aside, distant; °kestha standing behind.

    2 Raw, unripe.

    3 Not matured, undigested.

    4 Of matured intellect, wise; (pākaḥ paktavyaprajñaḥ mūrkhaḥ tadvilakṣaṇaḥ) Rv. 1. 110. 2, 6. 12. 2.

    kaḥ

    1 Indigestion (of food &c.).

    2 Immaturity, not being ripe or cooked.

    Comp.

    ja a.

    1 not produced by cooking or ripening.

    2 natural, original; Bhāṣā P. 42, 95.

    śākaṃ ginger.

    Cappeller Sanskrit-English Dictionary

    p. 29.
    ápāka a. coming from far.

    Macdonell Sanskrit-English Dictionary

    p. 20, col. 3.
    apāka ápāka, a. coming from afar; -ja, a.
    (not produced by ripening), original, natural.

    Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (2nd ed.)

    p. 53, col. 3.
    2. a-pāka mfn. (√ pac), immature, raw, unripe (said of fruits and of sores)
    p. 53, col. 3.
    a-pāka m. immaturity
    p. 53, col. 3.
    indigestion, Suśr.
    p. 54, col. 1.
    1. ápāka mfn. coming from a distant place, distant, RV.; VS.

    Śabdasāgara Sanskrit-English Dictionary

    p. 39, col. 1.
    apāka

    mfn. (-kaḥ-kā-kaṃ)

    1. Immature, raw, undressed or unripe.

    2. Un-
    digested.

    m. (-kaḥ)

    1. Immaturity.

    2. Indigestion.

    E. a neg. pāka
    ripeness.

    Apte Enlarged Practical Sanskrit-English Dictionary

    vol. 1, p. 152.
    apāka a. Ved, [fr añc with apa] 1 (a) Situated aside or behind. (b) Remote, distant. (c) Coming from a distant place. (d) Unequalled, incomparable, very great (analpa Sāy.); ˚cakṣus of unequalled brightness; ˚kāt-kā aside, distant; ˚kestha standing behind. -2 Raw, unripe. -3 Not matured, undigested. -4 (pākaḥ paktavyaprajñaḥ mūrkhaḥ tadvilakṣaṇaḥ Of matured intellect, wise) Rv.1.110.2,6.12.2. -kaḥ 1 Indigestion (of food &c.). -2 Immaturity not being ripe or cooked. -Comp. -ja a. 1 not produced by cooking or ripening. -2 natural, original; Bhāṣā P.42,95. -śākam ginger.

    Böhtlingk and Roth Grosses Petersburger Wörterbuch

    vol. 1, p. 298.
    1. ápāka (von añc mit apa) adj. abseits oder hinten liegend, entfernt, von fern kommend: ā̀bhògayàṃ pra yadìcchantà aitànāpā̂kā̀ḥ prāñcò mamà kecîdā̀payâḥ ṚV. 1, 110, 2. adîdyutàtsvapā̂ko vìbhāvā̂ 6, 11, 4. 12, 2. VS. 20, 44. Die Erklärer zerlegen das Wort in a + pāka (!).

    — Vgl. apākā, apākacakṣas, apākāt, apākestha .

    vol. 1, p. 299.
    2. apāka (3. a + pāka) m. Unverdaulichkeit SUŚR. 1, 186, 8.
    vol. 1, p. 299.
    3. apāka (wie eben) adj. unreif, von Geschwülsten u. s. w. SUŚR. 1, 288, 6.

    Grassmann Wörterbuch zum Rig Veda

    p. 75.
    ápāka, a., von Ferne kommend [von ápāc, vgl. āké, úpāka u. s. w.].

    -as (agnís) {452,4}.

    -e (agnaú) {453,2}.

    -ās {110,2} āpáyas.

    Böhtlingk Sanskrit-Wörterbuch in kürzerer Fassung

    vol. 1, p. 75, col. 1.
    1. ápāka Adj. von fern kommend , aus der Ferne sichtbar.
    vol. 1, p. 75, col. 1.
    2. apāka m. Unverdaulichkeit.
    vol. 1, p. 75, col. 1.
    3. apāka Adj. unreif (Geschwüre u.s.w.).

    Cappeller Sanskrit Wörterbuch

    p. 21, col. 1.
    ápāka von ferne kommend.

    Vācaspatyam

    p. 242, col. 1.
    apāka pu0 pacaghañ na0 ta0 . 1 pākābhāve, bhuktānnāderagni-
    mā dyādinā 2 pākābhāve ca . 7 ba0 . tatsādhane 3 ajīrṇṇatā-
    roge . 6 ba0 . pākarahite āme tri0 . 4 mūrkhaḥ pākaḥ
    5 tadbhinne, prājñe aitanāpākāḥ prāñcona kecidāpaya iti ṛ0
    1, 1102, apākāḥ! paktavyaprajñāḥaparipakvajñānā iti
    bhā0 . adidyutat svapāko vibhāvāgne ṛ0 6, 11, .
    pākaḥ paktavyaprajñosūrkhastadvilakṣaṇa iti bhā0 ā
    yasmin tveḥsvapāke yajatrā ṛ0 6, 12, 2, apāke prājñe
    iti bhā0 pākaḥ paktavya iti niru0 . pākaśca dvividhaḥ
    laukikaḥ alaukikaśca tatra laukikaḥ dahanādisādhyaḥ alau-
    kikastu dvividhaḥ kālakṛtapariṇatibhedaḥ jaṭarāgnisādhyaśca
    tatra taṇḍulādeḥ pākaḥ laukikaḥ, āmraphalādeḥ kālakṛtaḥ,
    bhuktānnādeḥ jaṭharāgnikṛtaḥ vaidyakaprasiddhaḥ . sa ca suśrute
    darśitaḥ vipākaḥ pradhānamiti kasmāt? samyaṅmithyā-
    vipākatvādiha sarvvadravyāṇyabhyavahṛtāni samyagmithyā-
    vipakvāni guṇaṃ doṣaṃ vā janayanti . tatrāhuranye
    pratirasaṃ pāka iti . kecittrividhamicchanti madhuramamlaṃ kaṭukaṃ
    ceti tattu na samyagbhūtaguṇādāgamāccāmlo vipāko nāsti
    pittaṃ hi vidagdhamamlatāmupaityagnermandatvāt . yadyevaṃ lavaṇo-
    'pyatyaḥ pāko bhaviṣyati śleṣmā hi vidagdho lavaṇatāmupaiti
    madhuro madhurasyāmlo'mlasyaivaṃ sarvveṣāmiti kecidāhurdṛṣṭāntaṃ
    paridiśanti yathā tāvat kṣīraṃ sthālīgatamabhipacyamānaṃ madhu-
    rameva syāttathā śāliyavamudgādayaḥ prakīrṇṇāḥ svabhāvamuttara-
    kāle'pi na parityajanti tadvaditi . kecidvadantyabalavanto-
    balavatāṃ vaśamāyāntītyevamanavasthitistasmādasiddhānta eṣaḥ .
    āgame hi dvividha eva pākomadhuraḥ kaṭukaśca tayormmadhu-
    rākhyoguruḥ kaṭukākhyo laghuriti tatra pṛthivyaptejovāyvā-
    kāśānāṃ dvaividhyaṃ bhavati guṇasādharmyādgurutā laghutā ca
    pṛthivyāpaśca gurvyaḥ, śeṣāṇi laghūni, tasmāddvividha eva pāka
    iti . bhavanti cātra .
    dravyeṣu pacyamāteṣu yeṣvambu pṛthivīguṇāḥ . nirvvarttante-
    'dhikāstatra pāko madhura ucyate .. tejo'nilākāśaguṇāḥ
    pacyamāneṣu yeṣu tu . nirvvarttante'dhikāstatra pākaḥ kaṭuka
    ucyate .. pṛthaktvadarśināmeṣa vādināṃ vādasaṃgrahaḥ .
    caturṇāmapi sāmaryyamicchantyatra vipaścitaḥ .. taddravya-
    mātmanā kiñcit kiñcidvīryyeṇa sevitam . kiñcidrasavipā-
    kābhyāṃ doṣaṃ hanti karoti vā .. pāko nāsti vinā
    vīryyādvīryyaṃ nāsti vinā rasāt . raso nāsti vinā
    dravyāddravyaṃ śreṣṭhamataḥ smṛtam .. janma tu dravyarasayoranyo-
    'nyāpekṣakaṃ smṛtam . anyo'nyāpekṣakaṃ janma yathā syāddeha-
    dehinoḥ .. vīryyasaṃjñā guṇā ye'ṣṭau te'pi dravyāśrayāḥ
    smṛtāḥ . raseṣu na vasantyete nirguṇāstu guṇāḥ smṛtāḥ ..
    dravye dravyāṇi yasmāddhi vipacyante na ṣaḍrasāḥ . śreṣṭaṃ dravya-
    mato jñeyaṃ śeṣā bhāvāstadāśrayāḥ .. amīmāṃsyānyacintyāni
    prasiddhāni svabhāvataḥ . āgamenopayojyāni bheṣajāni
    vicakṣaṇaiḥ iti .. tadubhayābhāvaḥ apākaḥ . vaidyakoktāpāka-
    lakṣaṇamuktaṃ nidāne aṅgamarddo'rucistṛṣṇā ālasyaṃ gauravaṃ
    jvaraḥ .. apākaḥ śūnyatāṅgānāmāmavātasya lakṣaṇamiti .
    gātrapradeśe kvacideva doṣāḥ saṃmūrcchitā māṃsamasṛk praduṣya,
    vṛttaṃ sthiraṃ mandarujaṃ mahāntamanalpamūlaṃ ciravṛddhyapākamiti
    mādhavaḥ . pākaḥ alpaḥ 6 tadbhinne tri0 . senayāgnerapāka-
    cakṣasa iti ṛ0 8 . 75 . 7 . apākacakṣasaḥ analpa-
    cakṣasa iti bhā0 . adhikaṃ pākaśabde vakṣyate .

    Bergaigne Études sur le lexique du Ṛgveda

    p. 88.