E. a neg. bhakta attached.
undevout; e. g. in the Ṛgv.: bhaktamabhaktamavo vyanto ajarā
agnayo vyanto ajarāḥ; or in the Rudrayāmalatantra: abha-
ktebhyo'pi putrebhyo datvā narakamāpnuyāt. 2 Detached, not con-
nected with; said by the commentators on Pāṇini of a gram-
matical element which stands part, as it were, of the other
elements of the word, and therefore prevents the application
of rules which would have to take place, if it were bhakta, i. e. if
it were essentially connected with the other elements of the
word; e. g. the Kāśikā on suṭ VI. 1. 136.: pūṃrva dhāturupasargeṇa
yujyata iti tatra dhātūpasargayoḥ kāryamantaraṅgamiti pūrvaṃ suṭkriyate .
paścādaḍabhyāsau . abhaktaśca suḍityuktam; or the same on suṭ VI.
1. 135.: kātpūrvagrahaṇaṃ suṭo'bhaktatvajñāpanārtham; but Kātyāyana
differs in opinion on this point, for he says: abhakte svare
doṣaḥ ‘if suṭ were extraneous there would be a flaw in the
application of Pāṇini's rule of accentuation VIII. 1. 28.’;
or the latter Vārtt. applied to āgama tuk VI. 1. 71., or to
āgama muk VII. 2. 82. (Patanjali, however, refutes Kātyā-
yana in this view.)--An abhakta element is in these comm.
therefore opposed as well to a grammatical element which
is pūrvānta i. e. one added after what precedes, as to an
element parādi i. e. one which is placed before what follows.
As it is important to know, in the application of Pāṇini's
rules, whether an element is abhakta or not, it will be expedient
to convey the bearing of this term from the following expla-
nation of Patanj. on a Vārtt. to 1. 1. 47.: kiṃ punarayaṃ pūrvāntaḥ .
āhosvitparādiḥ . āhosvidabhaktaḥ . kathaṃ vāyaṃ pūrvāntaḥ syā-
tkathaṃ vā parādiḥ kathaṃ vābhaktaḥ . yadyanta iti vartate tataḥ pūrvā-
ntaḥ . athādiriti vartate tataḥ parādiḥ . athobhayaṃ nivṛttaṃ
tato'bhaktaḥ . kaścātra viśeṣaḥ . abhakte dīrghanalopasvaraṇatvānu-
svāraśībhāvāḥ . yadyabhakto dīrghatvaṃ na prāpnoti . kuṇḍāni va-
nāni (cf. VII. 1. 72.) . nopadhāyāḥ (VI. 4. 7.) . sarvanāmasthāne cā-
saṃbuddhāviti (VI. 4. 8.) dīrghatvaṃ na prāpnoti .. dīrgha .. nalopa . na-
lopaśca na sidhyati . agne trī te vājinā trī ṣadhasthā tā tā (cf.
VI. 1. 70.) piṇḍānām . nalopaḥ prātipadikāntasyeti (VIII. 2. 7.)
nalopo na prāpnoti .. nalopa .. svara . svaraśca na sidhyati . sarvāṇi
jyotīṃṣi . sarvasya supītyādyudāttatvaṃ (VI. 1. 191) na prāpnīti ..
svara .. ṇatva . ṇatvaṃ ca na sidhyati . māṣavāpāṇi vrīhivāpā-
ṇi . pūrvānte prātipadikāntanakārasyeti siddham (VIII. 4. 11.) .
parādau vibhaktinakārasyeti (VIII. 4. 11.) . abhakte numo (VIII.
4. 11.) grahaṇaṃ kartavyam . na kartavyam . kriyata etannyāsa eva . prā-
tipadikāntanumvibhaktiṣu ceti (VIII. 4. 11.) .. ṇatva .. anusvāra .
anusvāraśca na sidhyati . dviṣaṃtapaḥ paraṃtapaḥ . mo'nusvāro ha-
lītyanusvāro (VIII. 3. 23.) na prāpnoti . mā bhūdevam . naścā-
padāntasya jhalītyevaṃ bhaviṣyati (VIII. 3. 24.) . yastarhi na jhalpa-
raḥ . vahaṃliho gauḥ . abhraṃliho vāyuḥ .. anusvāra .. śībhāva .
śībhāvaśca na sidhyati . trapuṇī jatunī tuṃvuruṇī . napuṃsakādutta-
rasyauṅaḥ śībhāvo (VII. 1. 19.) na prāpnīti &c. (i. e. the
āgama num is not abhakta, for otherwise the quoted rules could
not be applied; comp. also the term vahiraṅga). 3 Not eaten;
see also the other meanings of bhakta. E. a neg. and bhakta.
II. Bahuvr. m. f. n. (-ktaḥ-ktā-ktam) Without food; e. g.
in Suśruta: muhurmuhurnāma sabhaktamabhaktaṃ vā yadauṣadhaṃ muhurmuhuru-
payujyate. E. a priv. and bhakta.
mfn. (-ktaḥ-ktā-ktaṃ) Not believing, not attached to.
E. a neg. bhakta
attached.
-am ávas {127,5}; jehíam {264,7}.
— 1) nicht zugetheilt.
— 2) keinen Theil von Etwas bildend , nicht zu Etwas gehörig MAHĀBH. 6,57,a. Davon Nom.abstr. °tva n. P. 7,2,43, Sch.
— 3) nicht zugethan , — ergeben Spr. 4469. 6806. mit Loc. der Person BHĀG. P. 6,10,29.