Blog
Sanskrit
About
abhāva
See also
abhāvaḥ .
Sanskrit-English
Sanskrit-French
Sanskrit-German
Sanskrit-Latin
Sanskrit-Sanskrit
Specialized Dictionaries
Wilson Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 52 .
abhāva m. (
-vaḥ )
1 Non-existence, annihilation.
2 Death.
3 (In logic) Negation of two kinds, saṃsargābhāva universal negation, and anyonyābhāva relative or mutual negation.
4 (In rhetoric) Absence of the essential parts of poetical description of character, want of the properties or temperaments.
E. a priv. bhāva being.
Yates Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 40, col. 2 .
a-bhāva (vaḥ) 1. m. Non-existence, want, absence.
Goldstücker Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 235, col. 2 .
abhāva I. Tatpur. m. (
-vaḥ )
1 The not being, the not existing, ab-
sence; e. g. a Vārtt. to Pāṇ. (yasya ca bhāvena bhāvalakṣaṇam ):
bhāvalakṣaṇe saptamīvidhāne'bhāvalakṣaṇa upasaṃkhyānam; or in the
Mīm. Sūtras: abhāvadarśanācca, or abhāvāccetarasya syāt; comp.
also the definition of na s. v. aprāśastya; but mostly and
frequently used in this sense as the latter part of a com-
pound, esp. in scientific writings; e. g. in the Mīm. Sūtras:
arthābhāvānnaivaṃ syāt, or karmābhāvānneti parārthatvāt &c.; in
the Vedānta S.: tadabhāvo nāḍīṣu tacchruterātmani ca, or kā-
myāstu yathākāmaṃ samuccīyeranna vā pūrvahetvabhāvāt &c.; in the
Sāṅkhya S.: mūle mūlābhāvādamūlaṃ mūlam, or na pauruṣeyatvaṃ
tatkartuḥ puruṣasyābhāvāt &c.; in the Yoga S.: hetuphalāśrayā-
lambanaiḥ saṃgṛhītatvādeṣāmabhāve tadabhāvaḥ, or tataḥ pratyakcetanā-
dhigamo'pyantarāyābhāvaśca &c.; in the Nyāya S.: vartamānā-
bhāve sarvāgrahaṇaṃ pratyakṣānupapatteḥ, or prāgutpatteḥ kāraṇābhāvā-
danutpattisamaḥ &c.; in the Vaiśeṣika S.: kāraṇābhāvātkāryā-
bhāvaḥ, or kāryābhāvātkāraṇābhāvaḥ; or Pāṇini: avyayaṃ vi-
bhaktisamīpasamṛddhivyṛddhyarthābhāva°°vacaneṣu . 2 Absence, want,
failure; e. g. Kātyāy. Śrauta S.: abhāve (scil. yūpasya ) khadi-
ravilvarauhitakān (scil. yūpānkuryāt ); or Vyāsa: bhrātṝṇāṃ
jīvatoḥ pitroḥ sahavāso vidhīyate . tadabhāve vibhaktānāṃ dharma-
steṣāṃ vivardhate; or Vṛhaspati: pitrorabhāve putrāṇāṃ vibhāgaḥ
saṃpradarśitaḥ (see meaning 4.); or Bhūripr. (= Trik. ): (scil.
aṅganānām ) abhāvādaṅganātyāgasturagabrahmacaryakam . 3 Non-
existence, non-entity; in this sense mostly occurring in the
philosophical Sūtras; e. g. in the Vedānta S.: nābhāva upa-
labdheḥ; or in the Sāṅkhya S.: anādāvadya yāvadabhāvādbhavi-
ṣyadapyevam; or in the Yoya S.: abhāvapratyayālambanā vṛttirnidrā;
or in the Nyāya S.: abhāvādbhāvotpattirnānupamṛdya prādurbhāvāt,
or sarvamabhāvo bhāveṣvitaretarābhāvasiddheḥ . The category ‘non-
existence or non-entity’ is originally not to either of the
six philosophical systems a pramāṇa (q. v.) or instrument of
forming a right notion; it has been adopted, however, as
such by Kumārila-Svāmin, the commentator of Jaimini and
his followers, and equally by the Vedāntists, although no
mention is made of it, as of a pramāṇa, in the Brahma-
Sūtras; (Gauḍapāda is mistaken in mentioning it in his comm.
on the Sāṅkhyakār. v. 4. as one of Jaimini' s pramāṇa ); the
Sāṅkhya systems consider it as comprised under the pra-
māṇa āptavacana q. v. and the Nyāya under the pramāṇa
anumāna q. v. In Kaṇāda' s or the Vaiśeṣīka system it is
the seventh or last padārtha or category, and distinguished as
saṃsargābhāva and anyonyābhāva, the former again as prāgabhāva,
dhvaṃsa and atyantābhāva; for the definition of these terms see
s. vv.; (hence the word occurs also in the plural, e. g. in
the Bhāṣaparichchheda: viśeṣaṇatayā tadvadabhāvānāṃ graho
'bhavat ); Gauḍapāda divides abhāva in prāgabhāva, itaretarā-
bhāva, atyantābhāva and sarvābhāva qq. vv. 4 Destruction, death;
e. g. in the Vedānta S.: abhāvaṃ bādarirāha hyevam (Anū-
panar.: muktasya dehādyabhāvaṃ bādarirāha &c.; Śaṅkara: …
tasmādabhāvaḥ śarīrendriyāṇāṃ mokṣe ); or Bhaṭṭik.: abhāve
bhavatāṃ yo'smiñjīvettasyāstvajīvaniḥ (Jayam. and Bharatas.:
abhāve vināśe ). The instances from Vyāsa and Vṛhasp.
under 2. and similar ones might be referred apparently to
the meaning ‘death’, but it seems more correct to render
them ‘if the parents are no more’ or ‘in the absence of
the parents’ &c. instead of ‘on the death of the parents’ &c.
E. a neg. and bhāva .
II. Bahuvr. f. (-vā ) A shade, a shadow (? according
to the Nighanta-Prakāśa ). E. a priv. and bhāva .
Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (1st ed.)
☞
p. 60, col. 3 .
abhāva a-bhāva, as, m. non-existence, ab-
sence; non-entity, negation, nullity, the seventh cate-
gory in Kaṇāda's system; annihilation, death.
Lanman’s Sanskrit Reader Vocabulary
☞
p. 119, col. 1 .
a-bhāva, m. non-existence; absence; lack.
Apte Practical Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 126, col. 2 .
abhāva a. [
na .
ba .]
1 Without love or affection.
2 Non-existent.
— vaḥ
1 Not being or existing, non-existence;
gato bhavo'bhāvaṃ Mk. 1 has disappeared.
2 Absence, want, failure;
sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ Ms. 9. 188; mostly in
comp. ;
sarvābhāve harennṛpaḥ 189 in the absence of all, failing all;
toya°, anna°, āhāra° &c.
3 Annihilation, death, destruction, non-entity;
nābhāva upalabdheḥ Ś. B. ;
Śi. 20. 64;
Ki. 18. 10.
4 (In
phil. ) Privation, non-existence, nullity or negation, supposed to be the seventh category or
padārtha in the system of Kaṇāda. Strictly speaking
abhāva is not a separate predicament, like
dravya, guṇa , but is only a negative arrangement of those predicaments; all nameable things being divided into positive (
bhāva ) and negative (
abhāva ), the first division including
dravya, guṇa, karma, sāmānya, viśeṣa and
samavāya and the second only one
abhāva ;
cf. atra saptamasthābhāvakathanādeva ṣaṇṇāṃ bhāvatvaṃ prāptaṃ (
pb )
tena bhāvatvena pṛthagupanyāso na kṛtaḥ Muktā. abhāva is defined as
bhāvabhinno'bhāvaḥ (
pratiyogijñānādhīnaviṣayatvaṃ ) that whose knowledge is dependent on the knowledge of its
pratiyogī . It is of two principal kinds
saṃsargābhāva and
anyonyābhāva ; the first comprising three varieties
prāgabhāva ,
pradhvaṃsābhāva , and
atyaṃtābhāva .
Comp.
— saṃpattiḥ f. false attribution (=
adhyāsa q. v. )
Cappeller Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 33 .
abhāva m. not being, non-existence, absence, want, failure, destruction, death. —°vaṃ gam perish, die.*
Macdonell Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 22, col. 3 .
abhāva a-bhāva, m. non-existence; absence, lack.
Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (2nd ed.)
☞
p. 60, col. 3 .
a-bhāva m. non-existence, nullity, absence
☞
p. 60, col. 3 .
non-entity, negation (the seventh category in Kaṇāda's system)
☞
p. 60, col. 3 .
proof from non-existence (one of the six pramāṇas in Vedānta
phil. [‘since there are no mice, therefore there must be cats here’] See
pramāṇa )
☞
p. 60, col. 3 .
annihilation, death.
Śabdasāgara Sanskrit-English Dictionary
☞
p. 43, col. 2 .
abhāva m. (-vaḥ )
1. Non-existence, annihilation.
2. Death.
3. (In logic) Negation of two kinds, saṃsargābhāva universal negation, and anyonyābhāva relative or mutual negation.
4. (In rhetoric) Absence of the essen- tial parts of poetical description of character, want of the pro- perties or temperaments.
E. a priv. bhāva being.
Apte Enlarged Practical Sanskrit-English Dictionary
☞
vol. 1,
p. 168 .
abhāva a. [na . ba .] Without love or affection. kaccinnābhihato'bhāvaiḥ śabdādibhiramaṅgalaiḥ Bhāg.1.14.40. -2 Non-existent. -vaḥ 1 Not being or existing, non-existence; gato bhāvo'bhāvam Mk.1 has disappeared. -2 Absence, want, failure; sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ Ms.9.188; mostly in comp.; sarvābhāve harennṛpaḥ 189 in the absence of all, failing all; toya ˚, anna ˚, āhāra ˚ &c. -3 Annihilation, death, destruction; (vaco ...pathyamuktam ) rākṣasānāmabhāvāya tvaṃ vā na pratipadyase Rām.5.21.10. non-entity; nābhāva upalabdheḥ Ś B.; kṣaṇamātrabhavāmabhāvakāle Śi.20.64; Ki.18.10. -4 (In phil.) Privation, non-existence, nullity or negation, supposed to be the seventh category or padārtha in the system of Kaṇāda. (Strictly speaking abhāva is not a separate predicament, like dravya , guṇa , but is only a negative arrangement of those predicaments; all nameable things being divided into positive (bhāva ) and negative (abhāva ), the first division including dravya , guṇa , karma , sāmānya , viśeṣa and samavāya ; and the second only one abhāva ; cf. atra saptamasyābhāvakathanādeva ṣaṇṇāṃ bhāvatvaṃ prāptaṃ tena bhāvatvena pṛthagupanyāso na kṛtaḥ Muktā.) abhāva is defined as bhāvabhinno'bhāvaḥ (pratiyogijñānādhīnaviṣayatvam ) that whose knowledge is dependent on the knowledge of its pratiyogī . It is of two principal kinds saṃsargābhāva and anyonyābhāva ; the first comprising three varieties prāgabhāva , pradhvaṃsābhāva , and atyantābhāva . -Comp. -saṃpattiḥ f. false attribution (= adhyāsa q. v.)
Burnouf Dictionnaire Sanscrit-Français
☞
p. 36, col. 1 .
abhāva is an alternate of
abhava .
abhava abhava m. et
abhāva a. (bhū) qui n'est pas.
— S. m. non-existence, néant; destruction, anéantissement; mort.
Stchoupak Dictionnaire Sanscrit-Français
☞
p. 59, col. 2 .
a-bhāva- m. absence; non-être; destruction ;
-in- a. qui ne doit pas arriver;
-ka- a. qui nuit à (
gén. ).
Renou Terminologie grammaticale du Sanskrit
☞
vol. 1,
p. 55 .
☞
vol. 3,
p. 374 .
Böhtlingk and Roth Grosses Petersburger Wörterbuch
☞
vol. 1,
p. 328 .
abhāva (3.
a + bhāva ) m.
1) Nichtdasein, Nichtvorhandensein, Abwesenheit ; das subj. im gen.: teṣāmabhāve ŚVETĀŚV. UP. 6, 4. KĀTY. ŚR. 4, 3, 23. M. 8, 259. 9, 188. geht im comp. voran: tadabhāve KĀTY. ŚR. 4, 3, 23. M. 3, 212. 8, 182. 258. 9, 189. R. 4, 31, 6. PAÑCAT. 212, 1.
— 2) Nichtsein , = asattva TRIK. 3, 3, 411. MED. v. 31. = asattā H. an. 3, 693. bhāvābhāvakara ŚVETĀŚV. UP. 5, 14. P. 1, 1, 57, Sch. Die siebente Kategorie in Kaṇāda's Systeme MADHUS. in Ind. St. 1, 18, ult. COLEBR. Misc. Ess. I, 264. 288. Z. d. d. m. G. 6, 14.
— 3) Vernichtung, Tod TRIK. 3, 3, 411. H. 1517. an. 3, 693. MED. v. 31. kulasya tvamabhāvāya kālarātririvāgatā R. 2, 73, 4. rākṣasānāmabhāvāya bharturasyā bhavāya ca 5, 27, 6. tadabhāve sobald er stirbt VID. 202. abhāvāya na bhūtaye DRAUP. 5, 9.
— Vgl. abhava .
☞
vol. 7,
p. 1699 .
abhāva 3) SŪRYAS. 7, 24. 11, 3.
Böhtlingk Sanskrit-Wörterbuch in kürzerer Fassung
☞
vol. 1,
p. 84, col. 3 .
abhāva m.
— 1) das Nichtdasein , Fehlen , Unterbleiben , Abwesenheit.
— 2) das Nichtsein.
— 3) Vernichtung , Tod.
Cappeller Sanskrit Wörterbuch
☞
p. 23, col. 1 .
abhāva m. das Nichtdasein, Fehlen, Abwesenheit, Mangel.
Schmidt Nachträge zum Sanskrit-Wörterbuch
☞
p. 55, col. 1 .
abhāva m. ° = abhāgya , Sūryaś. 38c .
Bopp Glossarium Sanscritum
☞
p. 14, col. 2 .
abhāva m. (
KARM. ex
a priv. et
bhāva existentia) i. q. praec.
DR. 5. 9.
Vācaspatyam
☞
p. 282, col. 1 .
abhāva pu0 na bhāvaḥ . bhāvabhinne sattvena pratītyanarhevaiśeṣikokte saptamapadārthe bhāvabhinnatvamabhāvatvamiti bahavaḥ . bhāvabhedā- ayarūpatvasya tallakṣaṇasya abhāvaviśeṣaghaṭitatvena anyonyā- śrayadoṣagrastatayā abhāvatvamakhaṇḍopādhiriti navyāḥ . abhāvaśca bhāvābhāvasādhāraṇāśrayaḥ ghaṭābhāvasya paṭe paṭā- bhāvado ca sattvāt sa ca bhāvātiriktaḥ kaścit padārtha ityādhunikā vaiśeṣikā naiyāyikāśca urarīcakruḥ . sūtra- kṛtā tu “dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣasamavāyānāṃ padārthānāṃ sādharmmavedharmmyābhyāṃ tattvajñānānniśreyasam ” iti ṣaḍeva padārthāḥ kaṇṭhata uktāḥ . ata eva “na vayaṃ ṣaṭpadārthavādinaḥ ” iti sāṃkhyasūtre ṣaṭpadārthīsvīkārasteṣāṃ sūcitaḥ . ādhunikāstu ghaṭonāstītyādipratītyanyathānupapattyā padārthā ntarambhāvaṃ kalpayanti . prābhākarāstu abhāvasyādhikaraṇasva rūpatvasaṅgīcakruḥ . teṣāmayamāśayaḥ “mānādhīnā meyasiddhi- rityukteḥ abhāvasyātiriktasya siddhau pramāṇaṃ vaktavyam na tāvat pratyakṣam, abhāvasya rūpādyabhāvena indriyasanni- karṣābhāvāt tadayogyatvāt na ca indriyasaṃyuktaviśeṣaṇatā tatsannikarṣaḥ bhūtalādau cakṣurādisannikarṣasattve'pi tat svarūpaviśeṣaṇatāyā avyāvarttakatvāt anyathā ghaṭābhāva pratyakṣakāle ṣaṭādyamāvapratyakṣasya durvāratvāt bhūtalādi- svarūpasyānugamāt tulyai sannikarṣarūpe viśaiṣaṇatā sambandhe vimigamanābhāvena niyāmakatvābhāvāt . atha jñānalakṣaṇayā yasya jñānaṃ tasyaivābhāvasya pratyakṣamiti kalpanādasti niyama iti cet jñānalakṣaṇayā ghaṭāderupanaye tadviśiṣṭabuddherevodayaprasaṅgāt viśiṣṭabuddhau viśeṣaṇajñānasya- hetutvena tajjñānasāmagryāḥ samavadhānāt atha abhāva- jñānasāmagryāḥ pratibandhakatvena na tadbogha iti cet abhāva- bodhasāmagryāḥ aniyatatvena tasyā apratibandhakatvāt indriyasannikṛṣṭaviśeṣaṇatātmakasya svarūpasambandhasya bhūtalādi- svarūpatvānativṛtteḥ bhūtalādisvarūpasya kadācidapyanapāyena pratibandhakatvāyogāt anyathā bhūtalādau kadāpi ghaṭāde- rjñānalakṣaṇayā viśiṣṭajñānasyānutpattyāpatteḥ “abhāvabuddhiśca viśiṣṭavaiśiṣṭyāvagāhibodhamaryyādāṃ nātiśete ” iti dī- dhitikṛdukterādau pratiyogijñānasyāpekṣitatvena abhāvāṃśe pratiyogijñānavat dharmmyaṃśe tadbhānasya duṣparihāratvāt . etena yogyānupalbdhestatra hetutvakalpane'pi na nistāraḥ . ghaṭādīnāmiva paṭāderapi yogyatayā tadupalabdherabhāvasya sattvena sarveṣāṃ yogyānāmabhāvapratyakṣaprasaṅgāt . nāpyanumānaṃ tatra pramāṇaṃ, tatra vyāptiliṅgāderabhāvāt . tasyaivājñāne tadvyāpyatāgrahāsambhavācca kiñcātiriktābhāvavādibhiḥ bhūtale “ghaṭonāstīti pratītiḥ saviṣayā pratītitvāt yattaj- jñānaṃ tattat saviṣayakaṃ yathā ghaṭādijñānamityanumānaprayogaḥ svīkāryyaḥ . tatra tadanumānena saviṣayakatvasiddhāvapi adhi- karaṇasvarūpeṇaiva tadviṣayakatvasambhavena uddeśyāsiddheḥ nāpi lakṣaṇāttatsiddhiḥ abhāvasya nirvaktumaśakyatayā tallakṣaṇasyaivābhāvāt . tathā hi abhāvaśabdasya vyut- pādyamānasya bhāvabhinnatvavācitayā bhāvabhinnatvamabhāvasya lakṣaṇa bācyaṃ tacca bhedarūpābhāvajñānasāpekṣatvenānyonyāśraya- doṣakavalitatvena durjñeyam . kiñca bhāvabhinnatvasya abhāva- lakṣaṇatve bhāvarūpaviśeṣaṇajñānaśūnyakāle ghaṭonāstīti pratyayānupapattiḥ viśiṣṭavuddherviśeṣaṇajñānādhīnatvāt, abhāvo na bhāva iti vākyāt śābdabodhānupapattiśca uddeśyatā- vacchedakavidheyayoraikye ghaṭoghaṭaḥ ityādāviva śābdabodhā- bhāvasya sarvasammatatvāt . etena abhāvatvam samavāya sāmanādhikaraṇyānyatarasambandhāvacchinnapratiyogitākasattvā- bhāvavattvamityuktāvapi na nistāraḥ tathātve abhāvo na bhāva iti śābdabodhopapattāvapi tadajñānakāle ghaṭonā- stīti pratyayasyānupapatteranyonyāśrayadoṣasya duṣparihara- tvācca . ghaṭābhāvābhāvāderghaṭarūpatayā'ṅgīkāreṇa tatra sama- vāyena sattāvattvena niruktābhāvabattvābhāvāt ghaṭābhāvābhāvo'- bhāva iti buddheranutpattyāpatteśca . atha abhāvavat abhāvatvamapyati- riktaḥ padāryaḥ tarthācābhāvatvaṃ na bhāvabhinnatvādi kintu svarūpa- sambandhaviśeṣaḥ akhaṇḍopāghirveti matam tatredamucyate ko'yaṃsvarūpasambandhaḥ? kiṃ svarūpameva saṃbandhaḥ? svarūpasya vā sambandhaḥ? tatrādye yadi adhikaraṇasvarūpasyaiva sambandhatvam āyātaṃ tarhi abhābasyādhikaraṇasvarūpatvena, svarūpa syaivābhāvādhikaraṇasambandhatvena bhavatā'pi svīkārāt . antye kasya svarūpasya sambandhaḥ? yadi adhikaraṇasya tadā jitaṃ prābhākaraiḥ anyasya tathābidhatve'pa- siddhāntāpatteḥ bhūtale tadādhāratānupapatteśca . akhaṇḍo- pādharapi abhāvavat pramāṇasāpekṣatayā taddoṣatāda- vasthyam pramāṇādhīnatayaiva padārthasya siddheḥ sarvvasammatatvāt asati pramāṇe kathaṃ tatsiddhiḥ? . kiñca akhaṇḍopādhitvagya bhavanmate kāraṇatādāvapi sattvenābhāvetarabhedāsādhakatayā talla- kṣaṇatvāyogaḥ bhinnabhinnāsvaṇḍopādhisvīkāre ca tasyāpi lakṣaṇasāpekṣatayā tasya ca nirvaktumaśakyatayā na tasyābhāva- lakṣaṇatvam . na ca nañpadaśakyatāvacchedakatayā tatsiddhiḥ tathāhi abhāvasya adhikaraṇasvarūpatve svarūpasaṃbandhaviśeṣasyaiva nañpadaśakyatāvacchedakatvaṃ vācyaṃ tadapekṣayā abhāvatvarūpā- khaṇḍopādhereva tathātvakalpane lāghavam iti vācyam kambu- grīvādimānityādau gurudharmme'pi śakyatāvacchadakatvasvīkā- rāt anyathā ghaṭaḥ kambugrīvādimānityādi vākyāt śābda- bodhānupapattiḥ . upeyate ca sarvaiḥ gurudharmme'pi śakyatāva- cchedakatvam . atha śabdaeva abhāve prāmāṇamiti cet śabdavedyasya ba dhyāputrāderapi, atiriktatayā kalpanāpatteḥ athāptaśabdaeva pramāṇamiti cenna abhāvasya padārthānta- ratve āptavākyābhāvāt bhavatāṃ sūtrakṛtā'pi abhāvasya ṣaṭpadārthātiriktatayā kvāpyanukteḥ abhāvaśabdamātra- prayoge'pi tasyādhikaraṇasvarūpatvenopakṣīṇatvāt . evamatiriktābhāvakalpanapakṣe niraste'pi svapakṣadoṣoddhāra- mitthaṃ cakruḥ . abhāvasyādhārasvarūpatve bhūtale ghaṭonāstī- tyādāvadhikaraṇatāpratītiḥ kathaṃ saṃgacchatāmiti cet pareṣāmiva atyantābhāvasya nityatve'pi ghaṭasattve ghaṭābhāva- buddheranutpāde tattatkālīna bhūtalādisambandhasya niyāmakatāvat tattatkālīnabhūtalasvarūpasyaiva abhāvapadārthatayā tathāpratī- tisambhavāt tattatkālīnabhūtalasvarūpasya ghaṭādyanavecchadyakāla- sambandharūpatayā tasya ca bhūtale svarūpamityādivadādhāratā- 'kṣateḥ . etenānantasambandhasvarūpakalpanāpekṣayā ekābhāva- kalpane lāghavamityapāstaṃ kḷptatayā kālasya tatsambandhasya ca sarvavādisammatatayā adhikasyākalpanāt . bhavatāmabhāva iva tatraiva sambandhe ghaṭādeḥ pratiyogitayānvayaḥ kalpyate ato nādhikakalpanā . ghaṭo na paṭa ityādau paṭaniṣṭhameya tattatkālīnatādātmyaṃ bhedaśabdārthastatraiva paṭatādātmyā- nupahikasya tādātmyasyādhikaraṇe ghaṭādisvarūpe bhede tādṛśasambandhe vā paṭādeḥ pratiyogitayānvaye sarvasāmañja syam . ataeva “na so'sti pratyayoloke yatra kālo na bhāsate ” ityukteḥ sarvatrabuddhau kālāvabhāsa ityabhipuktoktiḥ . bhaktāmabhāvabhedabuddhyoryadhā niyamaḥ manmate'ṣi tathā . vāyvādau rūpādyabhāvacākṣuṣatvādyanupapattiriṣṭaiva ta ca tatra dṛḍhataraṃ kiñcit pramāṇamastiyaina tatsvīkārāvaśyakateti ” . abhāvabhedabuddhyorniyamāśca nañaśabde pradarśayiṣyante . bho'yama- bhāvaḥ bauddhaḥ śūnyatayā ākāśatayā nirāvaraṇatayā niru- pākhyatayā ca vyavahriyate tacca tanmatāvasare vakṣyate . “a- bhāvo vā tadartho'stu bhāṣyasya hi tadāśaya ” iti hariḥ . “nābhāvaupalabdheḥ śāṃ0 sū0 . “nāsatovidyate bhāvo nābhāvovidyate sataḥ ” iti gītā . yathā ca abhāvānna bhāvotpattistathā utpattiśabde vakṣyate . nyāyādimate sa cābhāvaḥ dvividhaḥ saṃsargābhāvaḥ anyonyābhāvaśceti bhedāt saṃsargavāvaśca dhvaṃsaprāgabhāvātyanyābhāvabhedāt trividhaḥ . “abhāvaśca dvidhā saṃsargānyonthābhāvabhedataḥ . prāgabhāvastathā ṣvaṃ so'pyatyantābhāvaeva ca . evaṃ traividhyamāpannaḥ saṃsargābhāva iṣyate ” iti bhāṣā0 . prāgabhāvaśca utpatteḥ prāk kāraṇasya sūkṣmāvasthā, utapattirāvirbhāvaḥ, dhvaṃsastirobhāva iti sāṃkhyādayaḥ . 2 maraṇe, maraṇañca svādṛṣṭārabdhaśaro- reṇasaha jīvasya vibhāgaḥ, pūrvvasaṃyoganāgo bā, prāṇavāyo- rutkramaṇaṃ vā bodhyam . bhāvaḥ ālaṅkārikoktaratyādi- sthāyibhāvaḥ 3 tacchūnye tri0 . āntaraḥ bhāvaḥ snehāpara- paryyāyaḥ anurāgaḥ . 4 taddhīne tri0 . sacānurāgaḥ deva- viṣayo bhaktiḥ putrādiviṣayaḥ snehaḥ, patyādiviṣayaḥ premeti bhedaḥ . mīmāṃsakādyukte abhāvagrāhake 6 yogyānupalabdhi rūpe pramāṇe 7 asattve, avidyamānatve ca . vāsti bhāvaḥ sattvaṃ yasya . 8 mithyābhūte tri0 .
Tāntrikābhidhānakośa
☞
vol. 1,
p. 131 .