• Blog
  • Sanskrit
  • About
  • abhāva

    See also abhāvaḥ.


    Wilson Sanskrit-English Dictionary

    p. 52.
    abhāva m. (-vaḥ)

    1 Non-existence, annihilation.

    2 Death.

    3 (In logic) Negation of two kinds, saṃsargābhāva universal negation, and anyonyābhāva relative or mutual negation.

    4 (In rhetoric) Absence of the essential parts of poetical description of character, want of the properties or temperaments.

    E. a priv. bhāva being.

    Yates Sanskrit-English Dictionary

    p. 40, col. 2.
    a-bhāva (vaḥ) 1. m. Non-existence,
    want, absence.

    Goldstücker Sanskrit-English Dictionary

    p. 235, col. 2.
    abhāva I. Tatpur. m. (-vaḥ) 1 The not being, the not existing, ab-

    sence; e. g. a Vārtt. to Pāṇ. (yasya ca bhāvena bhāvalakṣaṇam):

    bhāvalakṣaṇe saptamīvidhāne'bhāvalakṣaṇa upasaṃkhyānam; or in the

    Mīm. Sūtras: abhāvadarśanācca, or abhāvāccetarasya syāt; comp.

    also the definition of na s. v. aprāśastya; but mostly and

    frequently used in this sense as the latter part of a com-

    pound, esp. in scientific writings; e. g. in the Mīm. Sūtras:

    arthābhāvānnaivaṃ syāt, or karmābhāvānneti parārthatvāt &c.; in

    the Vedānta S.: tadabhāvo nāḍīṣu tacchruterātmani ca, or kā-

    myāstu yathākāmaṃ samuccīyeranna vā pūrvahetvabhāvāt &c.; in the

    Sāṅkhya S.: mūle mūlābhāvādamūlaṃ mūlam, or na pauruṣeyatvaṃ

    tatkartuḥ puruṣasyābhāvāt &c.; in the Yoga S.: hetuphalāśrayā-

    lambanaiḥ saṃgṛhītatvādeṣāmabhāve tadabhāvaḥ, or tataḥ pratyakcetanā-

    dhigamo'pyantarāyābhāvaśca &c.; in the Nyāya S.: vartamānā-

    bhāve sarvāgrahaṇaṃ pratyakṣānupapatteḥ, or prāgutpatteḥ kāraṇābhāvā-

    danutpattisamaḥ &c.; in the Vaiśeṣika S.: kāraṇābhāvātkāryā-

    bhāvaḥ, or kāryābhāvātkāraṇābhāvaḥ; or Pāṇini: avyayaṃ vi-

    bhaktisamīpasamṛddhivyṛddhyarthābhāva°°vacaneṣu. 2 Absence, want,

    failure; e. g. Kātyāy. Śrauta S.: abhāve (scil. yūpasya) khadi-

    ravilvarauhitakān (scil. yūpānkuryāt); or Vyāsa: bhrātṝṇāṃ

    jīvatoḥ pitroḥ sahavāso vidhīyate . tadabhāve vibhaktānāṃ dharma-

    steṣāṃ vivardhate; or Vṛhaspati: pitrorabhāve putrāṇāṃ vibhāgaḥ

    saṃpradarśitaḥ (see meaning 4.); or Bhūripr. (= Trik.): (scil.

    aṅganānām) abhāvādaṅganātyāgasturagabrahmacaryakam. 3 Non-

    existence, non-entity; in this sense mostly occurring in the

    philosophical Sūtras; e. g. in the Vedānta S.: nābhāva upa-

    labdheḥ; or in the Sāṅkhya S.: anādāvadya yāvadabhāvādbhavi-

    ṣyadapyevam; or in the Yoya S.: abhāvapratyayālambanā vṛttirnidrā;

    or in the Nyāya S.: abhāvādbhāvotpattirnānupamṛdya prādurbhāvāt,

    or sarvamabhāvo bhāveṣvitaretarābhāvasiddheḥ. The category ‘non-

    existence or non-entity’ is originally not to either of the

    six philosophical systems a pramāṇa (q. v.) or instrument of

    forming a right notion; it has been adopted, however, as

    such by Kumārila-Svāmin, the commentator of Jaimini and

    his followers, and equally by the Vedāntists, although no

    mention is made of it, as of a pramāṇa, in the Brahma-

    Sūtras; (Gauḍapāda is mistaken in mentioning it in his comm.

    on the Sāṅkhyakār. v. 4. as one of Jaimini's pramāṇa); the

    Sāṅkhya systems consider it as comprised under the pra-

    māṇa āptavacana q. v. and the Nyāya under the pramāṇa

    anumāna q. v. In Kaṇāda's or the Vaiśeṣīka system it is

    the seventh or last padārtha or category, and distinguished as

    saṃsargābhāva and anyonyābhāva, the former again as prāgabhāva,

    dhvaṃsa and atyantābhāva; for the definition of these terms see

    s. vv.; (hence the word occurs also in the plural, e. g. in

    the Bhāṣaparichchheda: viśeṣaṇatayā tadvadabhāvānāṃ graho

    'bhavat); Gauḍapāda divides abhāva in prāgabhāva, itaretarā-

    bhāva, atyantābhāva and sarvābhāva qq. vv. 4 Destruction, death;

    e. g. in the Vedānta S.: abhāvaṃ bādarirāha hyevam (Anū-

    panar.: muktasya dehādyabhāvaṃ bādarirāha &c.; Śaṅkara:

    tasmādabhāvaḥ śarīrendriyāṇāṃ mokṣe); or Bhaṭṭik.: abhāve

    bhavatāṃ yo'smiñjīvettasyāstvajīvaniḥ (Jayam. and Bharatas.:

    abhāve vināśe). The instances from Vyāsa and Vṛhasp.

    under 2. and similar ones might be referred apparently to

    the meaning ‘death’, but it seems more correct to render

    them ‘if the parents are no more’ or ‘in the absence of

    the parents’ &c. instead of ‘on the death of the parents’ &c.

    E. a neg. and bhāva.

    II. Bahuvr. f. (-vā) A shade, a shadow (? according

    to the Nighanta-Prakāśa). E. a priv. and bhāva.

    Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (1st ed.)

    p. 60, col. 3.
    abhāva a-bhāva, as, m. non-existence, ab-

    sence; non-entity, negation, nullity, the seventh cate-

    gory in Kaṇāda's system; annihilation, death.

    Lanman’s Sanskrit Reader Vocabulary

    p. 119, col. 1.
    a-bhāva, m. non-existence; absence; lack.

    Apte Practical Sanskrit-English Dictionary

    p. 126, col. 2.
    abhāva a. [na. ba.]

    1 Without love or affection.

    2 Non-existent.

    vaḥ

    1 Not being or existing, non-existence; gato bhavo'bhāvaṃ Mk. 1 has disappeared.

    2 Absence, want, failure; sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ Ms. 9. 188; mostly in comp.; sarvābhāve harennṛpaḥ 189 in the absence of all, failing all; toya°, anna°, āhāra° &c.

    3 Annihilation, death, destruction, non-entity; nābhāva upalabdheḥ Ś. B.; Śi. 20. 64; Ki. 18. 10.

    4 (In phil.) Privation, non-existence, nullity or negation, supposed to be the seventh category or padārtha in the system of Kaṇāda. Strictly speaking abhāva is not a separate predicament, like dravya, guṇa, but is only a negative arrangement of those predicaments; all nameable things being divided into positive (bhāva) and negative (abhāva), the first division including dravya, guṇa, karma, sāmānya, viśeṣa and samavāya and the second only one abhāva; cf. atra saptamasthābhāvakathanādeva ṣaṇṇāṃ bhāvatvaṃ prāptaṃ (pb) tena bhāvatvena pṛthagupanyāso na kṛtaḥ Muktā. abhāva is defined as bhāvabhinno'bhāvaḥ ( pratiyogijñānādhīnaviṣayatvaṃ) that whose knowledge is dependent on the knowledge of its pratiyogī. It is of two principal kinds saṃsargābhāva and anyonyābhāva; the first comprising three varieties prāgabhāva, pradhvaṃsābhāva, and atyaṃtābhāva.

    Comp.

    saṃpattiḥ f. false attribution (= adhyāsa q. v.)

    Cappeller Sanskrit-English Dictionary

    p. 33.
    abhāva m. not being, non-existence, absence, want, failure, destruction, death. —°vaṃ gam perish, die.*

    Macdonell Sanskrit-English Dictionary

    p. 22, col. 3.
    abhāva a-bhāva, m. non-existence; absence,
    lack.

    Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (2nd ed.)

    p. 60, col. 3.
    a-bhāva m. non-existence, nullity, absence
    p. 60, col. 3.
    non-entity, negation (the seventh category in Kaṇāda's system)
    p. 60, col. 3.
    proof from non-existence (one of the six pramāṇas in Vedānta phil. [‘since there are no mice, therefore there must be cats here’] See pramāṇa)
    p. 60, col. 3.
    annihilation, death.

    Śabdasāgara Sanskrit-English Dictionary

    p. 43, col. 2.
    abhāva

    m. (-vaḥ)

    1. Non-existence, annihilation.

    2. Death.

    3. (In logic)
    Negation of two kinds, saṃsargābhāva universal negation, and anyonyābhāva
    relative or mutual negation.

    4. (In rhetoric) Absence of the essen-
    tial parts of poetical description of character, want of the pro-
    perties or temperaments.

    E. a priv. bhāva being.

    Apte Enlarged Practical Sanskrit-English Dictionary

    vol. 1, p. 168.
    abhāva a. [na. ba.] Without love or affection. kaccinnābhihato'bhāvaiḥ śabdādibhiramaṅgalaiḥ Bhāg.1.14.40. -2 Non-existent. -vaḥ 1 Not being or existing, non-existence; gato bhāvo'bhāvam Mk.1 has disappeared. -2 Absence, want, failure; sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ Ms.9.188; mostly in comp.; sarvābhāve harennṛpaḥ 189 in the absence of all, failing all; toya˚, anna˚, āhāra˚ &c. -3 Annihilation, death, destruction; (vaco...pathyamuktam) rākṣasānāmabhāvāya tvaṃ vā na pratipadyase Rām.5.21.10. non-entity; nābhāva upalabdheḥ Ś B.; kṣaṇamātrabhavāmabhāvakāle Śi.20.64; Ki.18.10. -4 (In phil.) Privation, non-existence, nullity or negation, supposed to be the seventh category or padārtha in the system of Kaṇāda. (Strictly speaking abhāva is not a separate predicament, like dravya, guṇa, but is only a negative arrangement of those predicaments; all nameable things being divided into positive (bhāva) and negative (abhāva), the first division including dravya, guṇa, karma, sāmānya, viśeṣa and samavāya; and the second only one abhāva; cf. atra saptamasyābhāvakathanādeva ṣaṇṇāṃ bhāvatvaṃ prāptaṃ tena bhāvatvena pṛthagupanyāso na kṛtaḥ Muktā.) abhāva is defined as bhāvabhinno'bhāvaḥ (pratiyogijñānādhīnaviṣayatvam) that whose knowledge is dependent on the knowledge of its pratiyogī. It is of two principal kinds saṃsargābhāva and anyonyābhāva; the first comprising three varieties prāgabhāva, pradhvaṃsābhāva, and atyantābhāva. -Comp. -saṃpattiḥ f. false attribution (= adhyāsa q. v.)

    Burnouf Dictionnaire Sanscrit-Français

    p. 36, col. 1.
    abhāva is an alternate of abhava. abhava abhava m. et abhāva a. (bhū) qui n'est pas.

    S. m. non-existence, néant; destruction, anéantissement; mort.

    Stchoupak Dictionnaire Sanscrit-Français

    p. 59, col. 2.
    a-bhāva- m. absence; non-être; destruction ; -in- a. qui ne doit pas arriver; -ka- a. qui nuit à (gén.).

    Renou Terminologie grammaticale du Sanskrit

    vol. 1, p. 55. ☞ vol. 3, p. 374.

    Böhtlingk and Roth Grosses Petersburger Wörterbuch

    vol. 1, p. 328.
    abhāva (3. a + bhāva) m.

    1) Nichtdasein, Nichtvorhandensein, Abwesenheit; das subj. im gen.: teṣāmabhāve ŚVETĀŚV. UP. 6, 4. KĀTY. ŚR. 4, 3, 23. M. 8, 259. 9, 188. geht im comp. voran: tadabhāve KĀTY. ŚR. 4, 3, 23. M. 3, 212. 8, 182. 258. 9, 189. R. 4, 31, 6. PAÑCAT. 212, 1.

    — 2) Nichtsein, = asattva TRIK. 3, 3, 411. MED. v. 31. = asattā H. an. 3, 693. bhāvābhāvakara ŚVETĀŚV. UP. 5, 14. P. 1, 1, 57, Sch. Die siebente Kategorie in Kaṇāda's Systeme MADHUS. in Ind. St. 1, 18, ult. COLEBR. Misc. Ess. I, 264. 288. Z. d. d. m. G. 6, 14.

    — 3) Vernichtung, Tod TRIK. 3, 3, 411. H. 1517. an. 3, 693. MED. v. 31. kulasya tvamabhāvāya kālarātririvāgatā R. 2, 73, 4. rākṣasānāmabhāvāya bharturasyā bhavāya ca 5, 27, 6. tadabhāve sobald er stirbt VID. 202. abhāvāya na bhūtaye DRAUP. 5, 9.

    — Vgl. abhava .

    vol. 7, p. 1699.
    abhāva

    3) SŪRYAS. 7, 24. 11, 3.

    Böhtlingk Sanskrit-Wörterbuch in kürzerer Fassung

    vol. 1, p. 84, col. 3.
    abhāva m.

    — 1) das Nichtdasein , Fehlen , Unterbleiben , Abwesenheit.

    — 2) das Nichtsein.

    — 3) Vernichtung , Tod.

    Cappeller Sanskrit Wörterbuch

    p. 23, col. 1.
    abhāva m. das Nichtdasein, Fehlen, Abwesenheit, Mangel.

    Schmidt Nachträge zum Sanskrit-Wörterbuch

    p. 55, col. 1.
    abhāva m. ° = abhāgya, Sūryaś. 38c.

    Bopp Glossarium Sanscritum

    p. 14, col. 2.
    abhāva m. (KARM. ex a priv. et bhāva existentia) i. q. praec.

    DR. 5. 9.

    Vācaspatyam

    p. 282, col. 1.
    abhāva pu0 na bhāvaḥ . bhāvabhinne sattvena pratītyanarhevaiśeṣikokte
    saptamapadārthe bhāvabhinnatvamabhāvatvamiti bahavaḥ . bhāvabhedā-
    ayarūpatvasya tallakṣaṇasya abhāvaviśeṣaghaṭitatvena anyonyā-
    śrayadoṣagrastatayā abhāvatvamakhaṇḍopādhiriti navyāḥ .
    abhāvaśca bhāvābhāvasādhāraṇāśrayaḥ ghaṭābhāvasya paṭe paṭā-
    bhāvado ca sattvāt sa ca bhāvātiriktaḥ kaścit padārtha
    ityādhunikā vaiśeṣikā naiyāyikāśca urarīcakruḥ . sūtra-
    kṛtā tu dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣasamavāyānāṃ padārthānāṃ
    sādharmmavedharmmyābhyāṃ tattvajñānānniśreyasam iti ṣaḍeva
    padārthāḥ kaṇṭhata uktāḥ . ata eva na vayaṃ ṣaṭpadārthavādinaḥ
    iti sāṃkhyasūtre ṣaṭpadārthīsvīkārasteṣāṃ sūcitaḥ .
    ādhunikāstu ghaṭonāstītyādipratītyanyathānupapattyā padārthā
    ntarambhāvaṃ kalpayanti . prābhākarāstu abhāvasyādhikaraṇasva
    rūpatvasaṅgīcakruḥ . teṣāmayamāśayaḥ mānādhīnā meyasiddhi-
    rityukteḥ abhāvasyātiriktasya siddhau pramāṇaṃ vaktavyam
    na tāvat pratyakṣam, abhāvasya rūpādyabhāvena indriyasanni-
    karṣābhāvāt tadayogyatvāt na ca indriyasaṃyuktaviśeṣaṇatā
    tatsannikarṣaḥ bhūtalādau cakṣurādisannikarṣasattve'pi tat
    svarūpaviśeṣaṇatāyā avyāvarttakatvāt anyathā ghaṭābhāva
    pratyakṣakāle ṣaṭādyamāvapratyakṣasya durvāratvāt bhūtalādi-
    svarūpasyānugamāt tulyai sannikarṣarūpe viśaiṣaṇatā
    sambandhe vimigamanābhāvena niyāmakatvābhāvāt . atha
    jñānalakṣaṇayā yasya jñānaṃ tasyaivābhāvasya pratyakṣamiti
    kalpanādasti niyama iti cet jñānalakṣaṇayā ghaṭāderupanaye
    tadviśiṣṭabuddherevodayaprasaṅgāt viśiṣṭabuddhau viśeṣaṇajñānasya-
    hetutvena tajjñānasāmagryāḥ samavadhānāt atha abhāva-
    jñānasāmagryāḥ pratibandhakatvena na tadbogha iti cet abhāva-
    bodhasāmagryāḥ aniyatatvena tasyā apratibandhakatvāt
    indriyasannikṛṣṭaviśeṣaṇatātmakasya svarūpasambandhasya bhūtalādi-
    svarūpatvānativṛtteḥ bhūtalādisvarūpasya kadācidapyanapāyena
    pratibandhakatvāyogāt anyathā bhūtalādau kadāpi ghaṭāde-
    rjñānalakṣaṇayā viśiṣṭajñānasyānutpattyāpatteḥ abhāvabuddhiśca
    viśiṣṭavaiśiṣṭyāvagāhibodhamaryyādāṃ nātiśete iti dī-
    dhitikṛdukterādau pratiyogijñānasyāpekṣitatvena abhāvāṃśe
    pratiyogijñānavat dharmmyaṃśe tadbhānasya duṣparihāratvāt .
    etena yogyānupalbdhestatra hetutvakalpane'pi na nistāraḥ .
    ghaṭādīnāmiva paṭāderapi yogyatayā tadupalabdherabhāvasya
    sattvena sarveṣāṃ yogyānāmabhāvapratyakṣaprasaṅgāt . nāpyanumānaṃ
    tatra pramāṇaṃ, tatra vyāptiliṅgāderabhāvāt . tasyaivājñāne
    tadvyāpyatāgrahāsambhavācca kiñcātiriktābhāvavādibhiḥ bhūtale
    ghaṭonāstīti pratītiḥ saviṣayā pratītitvāt yattaj-
    jñānaṃ tattat saviṣayakaṃ yathā ghaṭādijñānamityanumānaprayogaḥ
    svīkāryyaḥ . tatra tadanumānena saviṣayakatvasiddhāvapi adhi-
    karaṇasvarūpeṇaiva tadviṣayakatvasambhavena uddeśyāsiddheḥ
    nāpi lakṣaṇāttatsiddhiḥ abhāvasya nirvaktumaśakyatayā
    tallakṣaṇasyaivābhāvāt . tathā hi abhāvaśabdasya vyut-
    pādyamānasya bhāvabhinnatvavācitayā bhāvabhinnatvamabhāvasya
    lakṣaṇa bācyaṃ tacca bhedarūpābhāvajñānasāpekṣatvenānyonyāśraya-
    doṣakavalitatvena durjñeyam . kiñca bhāvabhinnatvasya abhāva-
    lakṣaṇatve bhāvarūpaviśeṣaṇajñānaśūnyakāle ghaṭonāstīti
    pratyayānupapattiḥ viśiṣṭavuddherviśeṣaṇajñānādhīnatvāt, abhāvo
    na bhāva iti vākyāt śābdabodhānupapattiśca uddeśyatā-
    vacchedakavidheyayoraikye ghaṭoghaṭaḥ ityādāviva śābdabodhā-
    bhāvasya sarvasammatatvāt . etena abhāvatvam samavāya
    sāmanādhikaraṇyānyatarasambandhāvacchinnapratiyogitākasattvā-
    bhāvavattvamityuktāvapi na nistāraḥ tathātve abhāvo na
    bhāva iti śābdabodhopapattāvapi tadajñānakāle ghaṭonā-
    stīti pratyayasyānupapatteranyonyāśrayadoṣasya duṣparihara-
    tvācca . ghaṭābhāvābhāvāderghaṭarūpatayā'ṅgīkāreṇa tatra sama-
    vāyena sattāvattvena niruktābhāvabattvābhāvāt ghaṭābhāvābhāvo'-
    bhāva iti buddheranutpattyāpatteśca . atha abhāvavat abhāvatvamapyati-
    riktaḥ padāryaḥ tarthācābhāvatvaṃ na bhāvabhinnatvādi kintu svarūpa-
    sambandhaviśeṣaḥ akhaṇḍopāghirveti matam tatredamucyate
    ko'yaṃsvarūpasambandhaḥ? kiṃ svarūpameva saṃbandhaḥ? svarūpasya vā
    sambandhaḥ? tatrādye yadi adhikaraṇasvarūpasyaiva sambandhatvam
    āyātaṃ tarhi abhābasyādhikaraṇasvarūpatvena, svarūpa
    syaivābhāvādhikaraṇasambandhatvena bhavatā'pi svīkārāt .
    antye kasya svarūpasya sambandhaḥ? yadi adhikaraṇasya
    tadā jitaṃ prābhākaraiḥ anyasya tathābidhatve'pa-
    siddhāntāpatteḥ bhūtale tadādhāratānupapatteśca . akhaṇḍo-
    pādharapi abhāvavat pramāṇasāpekṣatayā taddoṣatāda-
    vasthyam pramāṇādhīnatayaiva padārthasya siddheḥ sarvvasammatatvāt
    asati pramāṇe kathaṃ tatsiddhiḥ? . kiñca akhaṇḍopādhitvagya
    bhavanmate kāraṇatādāvapi sattvenābhāvetarabhedāsādhakatayā talla-
    kṣaṇatvāyogaḥ bhinnabhinnāsvaṇḍopādhisvīkāre ca tasyāpi
    lakṣaṇasāpekṣatayā tasya ca nirvaktumaśakyatayā na tasyābhāva-
    lakṣaṇatvam . na ca nañpadaśakyatāvacchedakatayā tatsiddhiḥ
    tathāhi abhāvasya adhikaraṇasvarūpatve svarūpasaṃbandhaviśeṣasyaiva
    nañpadaśakyatāvacchedakatvaṃ vācyaṃ tadapekṣayā abhāvatvarūpā-
    khaṇḍopādhereva tathātvakalpane lāghavam iti vācyam kambu-
    grīvādimānityādau gurudharmme'pi śakyatāvacchadakatvasvīkā-
    rāt anyathā ghaṭaḥ kambugrīvādimānityādi vākyāt śābda-
    bodhānupapattiḥ . upeyate ca sarvaiḥ gurudharmme'pi śakyatāva-
    cchedakatvam . atha śabdaeva abhāve prāmāṇamiti cet
    śabdavedyasya ba dhyāputrāderapi, atiriktatayā kalpanāpatteḥ
    athāptaśabdaeva pramāṇamiti cenna abhāvasya padārthānta-
    ratve āptavākyābhāvāt bhavatāṃ sūtrakṛtā'pi abhāvasya
    ṣaṭpadārthātiriktatayā kvāpyanukteḥ abhāvaśabdamātra-
    prayoge'pi tasyādhikaraṇasvarūpatvenopakṣīṇatvāt .
    evamatiriktābhāvakalpanapakṣe niraste'pi svapakṣadoṣoddhāra-
    mitthaṃ cakruḥ . abhāvasyādhārasvarūpatve bhūtale ghaṭonāstī-
    tyādāvadhikaraṇatāpratītiḥ kathaṃ saṃgacchatāmiti cet
    pareṣāmiva atyantābhāvasya nityatve'pi ghaṭasattve ghaṭābhāva-
    buddheranutpāde tattatkālīna bhūtalādisambandhasya niyāmakatāvat
    tattatkālīnabhūtalasvarūpasyaiva abhāvapadārthatayā tathāpratī-
    tisambhavāt tattatkālīnabhūtalasvarūpasya ghaṭādyanavecchadyakāla-
    sambandharūpatayā tasya ca bhūtale svarūpamityādivadādhāratā-
    'kṣateḥ . etenānantasambandhasvarūpakalpanāpekṣayā ekābhāva-
    kalpane lāghavamityapāstaṃ kḷptatayā kālasya tatsambandhasya
    ca sarvavādisammatatayā adhikasyākalpanāt . bhavatāmabhāva
    iva tatraiva sambandhe ghaṭādeḥ pratiyogitayānvayaḥ kalpyate
    ato nādhikakalpanā . ghaṭo na paṭa ityādau paṭaniṣṭhameya
    tattatkālīnatādātmyaṃ bhedaśabdārthastatraiva paṭatādātmyā-
    nupahikasya tādātmyasyādhikaraṇe ghaṭādisvarūpe bhede
    tādṛśasambandhe vā paṭādeḥ pratiyogitayānvaye sarvasāmañja
    syam . ataeva na so'sti pratyayoloke yatra kālo na
    bhāsate ityukteḥ sarvatrabuddhau kālāvabhāsa ityabhipuktoktiḥ .
    bhaktāmabhāvabhedabuddhyoryadhā niyamaḥ manmate'ṣi tathā .
    vāyvādau rūpādyabhāvacākṣuṣatvādyanupapattiriṣṭaiva ta ca tatra
    dṛḍhataraṃ kiñcit pramāṇamastiyaina tatsvīkārāvaśyakateti .
    abhāvabhedabuddhyorniyamāśca nañaśabde pradarśayiṣyante . bho'yama-
    bhāvaḥ bauddhaḥ śūnyatayā ākāśatayā nirāvaraṇatayā niru-
    pākhyatayā ca vyavahriyate tacca tanmatāvasare vakṣyate . a-
    bhāvo vā tadartho'stu bhāṣyasya hi tadāśaya iti hariḥ .
    nābhāvaupalabdheḥ śāṃ0 sū0 . nāsatovidyate bhāvo
    nābhāvovidyate sataḥ iti gītā . yathā ca abhāvānna
    bhāvotpattistathā utpattiśabde vakṣyate . nyāyādimate sa
    cābhāvaḥ dvividhaḥ saṃsargābhāvaḥ anyonyābhāvaśceti bhedāt
    saṃsargavāvaśca dhvaṃsaprāgabhāvātyanyābhāvabhedāt trividhaḥ .
    abhāvaśca dvidhā saṃsargānyonthābhāvabhedataḥ . prāgabhāvastathā
    ṣvaṃ so'pyatyantābhāvaeva ca . evaṃ traividhyamāpannaḥ saṃsargābhāva
    iṣyate iti bhāṣā0 . prāgabhāvaśca utpatteḥ prāk
    kāraṇasya sūkṣmāvasthā, utapattirāvirbhāvaḥ, dhvaṃsastirobhāva
    iti sāṃkhyādayaḥ . 2 maraṇe, maraṇañca svādṛṣṭārabdhaśaro-
    reṇasaha jīvasya vibhāgaḥ, pūrvvasaṃyoganāgo bā, prāṇavāyo-
    rutkramaṇaṃ vā bodhyam . bhāvaḥ ālaṅkārikoktaratyādi-
    sthāyibhāvaḥ 3 tacchūnye tri0 . āntaraḥ bhāvaḥ snehāpara-
    paryyāyaḥ anurāgaḥ . 4 taddhīne tri0 . sacānurāgaḥ deva-
    viṣayo bhaktiḥ putrādiviṣayaḥ snehaḥ, patyādiviṣayaḥ premeti
    bhedaḥ . mīmāṃsakādyukte abhāvagrāhake 6 yogyānupalabdhi
    rūpe pramāṇe 7 asattve, avidyamānatve ca . vāsti
    bhāvaḥ sattvaṃ yasya . 8 mithyābhūte tri0 .

    Tāntrikābhidhānakośa

    vol. 1, p. 131.