īñj
Monier-Williams Sanskrit-English Dictionary (2nd ed.)
☞
p. 170, col. 2.
īj or
īñj cl. 1.
P. ījati,
ījāṃ-cakāra,
ījitum or
īñjati, &c., to go;
to blame or censure,
Dhātup. vi, 24 (
cf. apej and
sam-īj.)
Bopp Glossarium Sanscritum
☞
p. 42, col. 2.
īñj 1. P. A. (scribunt īj, gr. 110^a).) i. q. īj.